Andrej Turček, šéfkuchár Primi Polus začínal variť v otcovej reštaurácii. Jeho záujem o gastro biznis prišiel úplne prirodzene – nielen otec, ale aj obe jeho babky boli kuchárky. „Snáď od šiestich rokov som sa motal okolo nej v kuchyni, miešal som pudingy, bavilo ma to. Chytilo ma to a v dvanástich som začal zbierať kuchárske knihy. Časom som zistil, že ma nebaví variť len podľa receptov a začal som variť podľa seba.“
Keď sa učil za kuchára, na praxi sa stretol s tvrdou realitou. Zistil, že profesionálne varenie nie je len Jamie Oliver. „Ono to vyzerá jednoducho, no je to makačka. Je to náročné fyzicky aj psychicky. Ale jedlo je moja vášeň a keď vidím spokojného zákazníka, cítim, že ma práca baví.“
V Meduse začínal, keď sa v roku 2010 otváralo Primi Eurovea – najväčšie Primi, aké máme. Jeho snom už od detstva bolo byť šéfkuchárom a tak musel na sebe tvrdo pracovať. Zlepšoval sa a na svoju vysnívanú pozíciu sa dostal v roku 2012
V Andrejovej kuchyni treba robiť svoju prácu svedomito. Hovorí, že sa nerád opakuje. Ak niekto na tretíkrát nespraví zadanú úlohu tak, ako treba, dostane trest v podobe práce navyše. Väčšinou je to práca, do ktorej sa nikomu nechce – upratovanie skladu či čistenie lososa.
Hovorí, že tímu je k dispozícii neustále, obzvlášť vtedy, keď sú seriózne problémy na prevádzke. „Napríklad keď prestane ísť plyn alebo elektrina,“ udáva príklady situácií, kedy príde na prevádzku, aj keď má voľno. Keď vypadne plyn, kuchyňa vie dokončiť teplé jedlá na indukčnej platni. Keď však vypadne elektrina, je to seriózny problém.
V takej situácii musia ísť čašníci k hosťom, ospravedlniť sa a vysvetliť situáciu. Môžu im ponúknuť jedlá zo studenej kuchyne – šaláty či dezerty. „Vtedy si treba zachovať chladnú hlavu a vyriešiť to tak, aby bol zákazník spokojný. Nebudeme predsa vyhadzovať hostí,“ vysvetľuje Andrej.
Po pár minútach sa k nášmu rozhovoru pridá aj Andrej Kašička, general manager prevádzky. Pýtame sa, čím sa odlišuje ich Primi od ostatných. „Koncept je ten istý, no máme veľa stálych zákazníkov. Sme ale jediné Primi, ktoré podáva raňajky,“ zhodnú sa obaja Andrejovia.
Polus je uprostred husto obývanej oblasti popri hlavnom dopravnom ťahu – a tak majú často rodiny, ktoré sa k nim chodia najesť cez víkendy a ľudí z okolitých kancelárií, ktorí chodia na obedy počas týždňa.
General manager Andrej Kašička začínal ako čašník a neskôr barman. Ako u mnohých, aj uňho sa to začalo brigádami počas strednej školy. Hovorí, že keď treba zaskočiť v bare, dokáže drink namiešať aj dnes. „Nepijem veľa alkoholu, ale keď, tak si rád dám cosmopolitan, caipirinhu…“
Obaja Andrejovia musia úzko spolupracovať, keďže spoločne riadia celú prevádzku. „Tá spolupráca je 24 hodín denne. Často sú to hodinové telefonáty počas víkendov či po večeroch,“ vysvetľuje manažér Andrej. „Zákon schválnosti je, že hlavne v piatky sa niečo udeje,“ dopĺňa so smiechom šéfkuchár Andrej.
Úlohou generálneho manažéra je dbať aj na úroveň servisu. Preto pravidelne posiela kolegov na školenia, počúva spätnú väzbu od zákazníkov. „V gastronómii sa človek musí neustále učiť nové veci, sledovať trendy, ísť stále ďalej. Keby sme sa nezlepšovali, dodnes by sme robili cordon bleu a černohorský rezeň,“ dopĺňa šéfkuchár Andrej. „A šunkové rolky s chrenovou penou,“ smeje sa manažér Andrej.
Medzi kolegami udržujú priateľskú atmosféru – chodia na teambuildingy. „Dáme si vianočné trhy alebo bowling, biliard… Chodíme vždy niekam mimo prevádzky, aby sme sa mohli odreagovať,“ hovorí manažér Andrej. Aj vďaka tomu má reštauráciu pomerne stabilný kolektív.
Keď fotíme, priateľskú atmosféru je naozaj cítiť. Veď posúďte sami z fotiek.