„Bol by som najhorší kuchár na svete“

Michal Bundzel, Brand manager Primi, Kubu, La Paly a Mercada, trávi časť týždňa v kancelárii a časť na prevádzkach. Jeho najbližší spolupracovníci sú generálni manažéri prevádzok, ktorých má Michal na starosť osem.

S každým z nich sa stretne aspoň dvakrát do mesiaca, spoločne si prejdú prácu kolegov, stav prevádzky, aktuálnu ponuku a produkt a aj výsledky a to, ako sa prevádzke darí V deň, kedy sa s Michalom stretávame, zasväcuje nového Brand chefa Primi – Dávida Díaza.

Takto prejdú osobne nielen Primi Michalská, v ktorom práve sedíme, ale aj Primi Eurovea a Primi Košice. Vyzerá to, že vrstiev riadenia je tu celkom dosť, a tak sa pýtame, ako to vlastne funguje.

„Brand manager má pod sebou všetkých General managerov konkrétnych prevádzok. Brand musí dôverovať svojim generálnym manažérom a musia pochopiť jednu víziu. Musí brať ten podnik ako keby bol jeho vlastný.“

Zaujímal nás aj vzťah Brand chefa a Brand managera, keďže Michal je prvý človek v tejto pozícii, s ktorým sme sa stretli pri interview.

„Sme kolegovia. Organizačne patria tieto pozície pod mňa, ale v podstate ,,sme kolegovia´´. To znamená, že sa snažím brať tieto pozície ako svojich partnerov za strediská, tak isto ako Generálneho manažéra,“ odpovedá Michal.

Kým sa vypracoval na túto pozíciu, prešiel si celým gastrom. „Okrem kuchyne. Bol by som asi najhorší kuchár na svete,“ hovorí s úsmevom. Nakoniec však z neho dostaneme, že doma si predsa len rád navarí. Má rád tradičné domáce jedlá, napríklad perkelt. Na pracovných cestách do košického Primi sa vždy zastaví na salaši U dobrého pastiera pri Ružomberku.

Michal nielen vedie, ale aj školí. V Medusa Academy bol tréner manažmentu a personálu. Jeho rada o pohostinnosti v službách je úžasne jednoduchá: „Správajte sa k hosťovi, akoby to bola návšteva u vás doma.“ V podniku musia hostia podľa neho nájsť útočisko pred okolitým svetom.

To vôbec nie je zlá rada na to, že pôvodne vôbec neplánoval pracovať v gastre 🙂 „Moja celá rodina robila v gastre. Môj otec, moja mama… Aj moja sestra vyštudovala hotelovú akadémiu. Ja jediný som povedal, že to nechcem robiť. Šiel som študovať odbor colný deklarant. To je osoba, ktorá zabezpečuje a kontroluje colné doklady a je vo styku s colnou správou.“

Kvôli slobodnému pohybu tovaru a osôb v Európskej únii táto profesia stratila význam a Michal nestihol pracovať v odbore, ktorý vyštudoval. Tak sa po škole vybral do Írska, kde začal pracovať práve v reštaurácii rýchleho občerstvenia. Tam sa po pár mesiacoch vypracoval na supervízora a začal zbierať skúsenosti v riadení ľudí.

Neskôr viedol 130 izbový hotel. Jedna z najpríjemnejších spomienok na toto obdobie je, keď hosťovi, ktorý nutne potreboval prespať v preplnenom hoteli, rýchlo pripravil a upratal izbu – a dostal 200eur sprepitné.

Mrzí ho, keď ľudia jedia nekvalitné jedlo. Hovorí, že aj vďaka Mercadu – s ktorého šéfkuchárom Tomášom Falbom sme robili rozhovor nedávno – hostia zisťujú, že jedlo môže aj liečiť, nie len zasýtiť.

Keď spomenieme, že už sme robili rozhovory s viacerými Michalovými kolegami z jeho prevádzok, hovorí, že je na nich hrdý. „To sú ľudia, ktorí majú naozajstný impakt. Oni sú dôležití.“