„Chce to roky tvrdej práce, pokory, rešpektu a trpezlivosti,“ zhodujú sa manažéri.

Práca v gastre je jedna z najnáročnejších – vyžaduje si plné fyzické aj duševné nasadenie. Čašníci musia vedieť nielen nosiť jedlo a poznať naspamäť celé menu, ale aj čítať náladu hostí, byť empatickí či dokázať odporučiť vhodný dezert. K tomu všetkému sú celý deň na nohách.

Kuchári nielen, že varia, krájajú, umývajú, nosia, zdobia ale aj čelia stresu, hluku, reklamáciám, neskôr kreujú jedlá, vymýšľajú menu. Je to jeden nekonečný kolotoč, na konci ktorého majú byť sýti a spokojní hostia.

Začiatky sú ťažké úplne pre každého a nie všetci toto tempo zvládnu. Avšak tí, ktorí dokážu, že na to majú, nájdu kariérne dvere otvorené dokorán. Prečítajte si krátke príbehy štyroch manažérov, ktorí začínali ako kuchári alebo čašníci.

Karol Hrčka, generálny manažér Rio Restaurant & Bar

„Prvý kontakt s gastrom som mal ako 10 ročný chlapec. Môj otec bol šéfkuchár a tak som videl za oponu. Asi preto som sa rozhodol ísť študovať hotelový manažment. Počas školy som brigádoval na rôznych eventoch ako pomocný čašník či pomocný barman“.

Na konci prvého pracovného dňa som cítil kombináciu vzrušenia, adrenalínu a príjemnej únavy. Bol som veľmi hrdý na to, že som členom tímu.

Za kľúčový míľnik v mojej kariére by som označil obdobie, kedy som sa podieľal na otváraní reštaurácie Primi na Michalskej. Vedel som, že je to tá pravá práca pre mňa, keď som pocítil dôveru od kolegov aj nadriadených.

Najviac ma teší, keď sa po tvrdo odrobenej práci dostavia výsledky. Vo výkonnej funkcii vidíte výsledky oveľa skôr. V manažmente je to iné – je dôležité správne nastaviť procesy, byť konzistentný, disciplinovaný, trpezlivý a až po niekoľkých mesiacoch sa ukážu výsledky rozhodnutí z minulosti.

Moje motto je: „Together Everyone Achieves More – TEAM.“

Juraj Vaňovič, junior brand manager Primi & Kubu, La Pala, Crustino

„Moja prvá skúsenosť s prácou v gastre bola v druhom ročníku strednej školy. Mal som 16 rokov a chcel som si zarobiť na svoje prvé Adidasky 🙂

Prvý pracovný deň bol pre mňa veľký zážitok. Zrazu som sa ocitol na evente v dave ľudí – manažérov, ktorí organizovali celú akciu aj nás, študentov. Boli sme asi 30 neskúsení brigádnici. Bol som plný očakávaní a napriek tomu, že sme strávili veľa hodín na nohách, spomínam si, že som vôbec nebol unavený.

Ale pre prácu v gastre som sa rozhodol ešte na základnej škole. Keď som bol dieťa, mali sme potraviny a vždy ma bavilo motať sa tam a obsluhovať zákazníkov. Neskôr moja staršia sestra začala chodiť na hotelovú školu a inšpirovala ma.

Dnes ma najviac tešia dosiahnuté výsledky a spokojný personál. Mám rád, keď môžem ľudí na prevádzke pochváliť za odvedenú prácu. Teší ma, keď ma kolegovia neberú len ako nadriadeného, ale aj osobu, na ktorú sa môžu obrátiť s akýmkoľvek problémom.“

Michaela Hudecová, trénerka Medusa Academy

„V gastre som začala pracovať ako 14-ročná. Bolo to v jednom hoteli s disco barom, pracovala som tam počas víkendov ako barmanka. V týždni som chodila brigádovať ako čašníčka do pizzérie.

Začiatky boli pre mňa stresujúce, pretože som nepoznala dobre produkt a nenaučili ma ani robiť s kasou. Hneď prvý deň ma hodili do vody počas menučkovej rush hour.

Už počas práce v clube som si povedala, že touto cestou sa chcem uberať. Vždy ma bavilo pracovať s ľuďmi, byť v teréne. Z disco clubu som chodila do hotela okukávať čašníkov a barmanov, ktorí pracovali v rukavičkách, nosili jedlá a nápoje s ľahkosťou, profesionálne komunikovali… To som sa chcela naučiť aj ja.

Keďže som dnes trénerka, najviac ma teší, keď môžem ísť vzorom a pomôcť kolegom v rôznych smeroch – pracovne či súkromne.“

Daniel Širota, head chef Rio Restaurant & Bar

„Začínal som v treťom ročníku strednej školy. Bolo to v jednom prešovskom podniku. Vtedy som ešte nevedel, že skutočná gastronómia je o úplne inom jedle ako o tom, ktoré som tam varil. Keď to porovnám s tým, čo varím dnes, tak sa k tomu ani nechcem priznať 🙂

Zo svojho prvého dňa v práci si pamätám, že ma potešilo, že moje prvé jedlá sa nevrátili naspäť do kuchyne.

Neskôr, po škole som odišiel do zahraničia a šesť rokov som tvrdo pracoval. Ako robot som robil všetko, čo mi kázali. Potom som zmenil prácu a začal som nielen variť, ale aj tvoriť jedlá. Zrazu moje prvé vymyslené jedlo dostalo pochvalu a ja som vedel, že toto je to, čo chcem robiť. Kreovať, vymýšľať, prinášať inovácie a zaujímavé kombinácie chutí.

Dnes ma teší plný podnik a spokojní zákazníci. Vyžaduje si to však roky tvrdej práce, pokoru, rešpekt a hlavne trpezlivosť. Ak raz máte byť úspešní, tak budete!“