Gin – jeho príbeh písal holandský filozof aj lesní škriatkovia

Ako chutí gin? Vždy inak. Vo výsledku sa odráža jeho pôvod, ale aj destilačný proces. Navyše, ťažko by ste hľadali tvárnejší alkoholický drink. Možno ho pripraviť na nespočetne veľa spôsobov, preto je splneným snom tvorivého barmana. A keďže o tých v reštauráciách Medusa nikdy nie je núdza, môžete sa spoľahnúť, že v našich menu nájdete popri klasike aj divokejšie spojenia s ginom v hlavnej úlohe. Presne ako sa patrí na drink, ktorého samotný príbeh je tak trochu divočina.

Ako sa gin ginom stal

Šušká sa, že gin z borievok destilovali už v stredovekých kláštoroch, lenže viete, akí sú mnísi prísni v strážení výrobných tajomstiev… Našťastie, Bernard de Mandeville až taký tajnostkár nebol a práve vďaka tomuto holandskému filozofovi, ekonómovi a spisovateľovi sa gin v roku 1714 premiérovo objavil v literatúre, konkrétne v Bájke o včelách.

Každopádne gin vynašiel okolo roku 1650 doktor Franciscus Sylvius v Holandsku.

Pôvodne sa nápoju hovorilo genever, čo malo bližšie k latinského názvu borievkového kríka juniperus. Mandeville však veľmi správne postrehol, že vysoké promile alkoholu v krvi a trojslabičný názov nejdú príliš dokopy. Autor v knihe prichádza s teóriou, že meno gin zľudovelo jednoducho preto, lebo bolo menej náročné objednať si v bare toto než vykoktať ge… gene… genever.

Mimochodom, v niektorých častiach Európy sa archaický dlhší názov ešte stále používa a veru láme jazyky aj za triezva, keďže nik presne nevie, ako znie korektná výslovnosť. Američania hovoria: juh-NEE-ver, Holanďania: ye-NAY-ver.

Historickou zaujímavosťou je fakt, že v 18. storočí Briti konzumovali toľko ginu, že práve on bol vnímaný ako hlavná príčina zločinnosti a úpadku spoločnosti. Známy anglický maliar a rytec William Hogarth odsúdil túto spoločenskú situáciu vo svojom diele Gin Lane (Ulička ginu). Aj tento počin prispel k tomu, že v roku 1751 bol uvedený do platnosti zákon o gine, ktorého cieľom bolo obmedziť spotrebu alkoholu v krajine.

Gin, borovička a mágia

Ak sa vám už stalo, že ste si pomýlili gin s borovičkou, vôbec sa týmto omylom netrápte. Identická hlavná prísada robí z oboch alkoholov vzdialených príbuzných. Spája ich ešte niečo. Mágia. Ako sa dozvedáme z etnografických výskumov, v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku sa verilo, že v koreňoch borievky žijú trpaslíci. Nielen takí tuctoví-rozprávkoví, ale tvrdí obchodníci.

Povera hovorí, že ak sa čerstvo olúpený človek došiel zasvitania posťažovať k borievkovému kríku, ľavou rukou ohol k zemi vetvu, zaťažil ju kameňom a odrecitoval na tieto účely predpísanú mantru, borievkoví trpaslíci sa mali čarami postarať o to, aby sa lup vrátil svojmu majiteľovi. Samozrejme, nie úplne nezištne. Za svoje služby požadovali podnikaví trpaslíci „všimné“, ktoré mal dotyčný na znak vďaky ponechať pri najbližšej návšteve kríka pod vetvičkou.

Palivo pre Highlandera

Keď už je reč o nadprirodzených bytostiach, pýta si to zmienku o nesmrteľnom Highlanderovi. Gin je jeho tekutým ekvivalentom. Pokiaľ sa pije v rozumných množstvách a v skutočne vyberanej kvalite, môže mať nielen omamné, ale aj blahodarné účinky na telo. Jedným z najlákavejších je jeho prínos v oblasti dlhovekosti.

Borievkové bobule spracované v gine sú významným zdrojom flavonoidov. Tieto vzácne zložky sa vyznačujú schopnosťou prečisťovať zanesené cievy a prispievajú tak k prevencii pred srdcovým infarktom, ako aj ďalšími kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Mix, čo zmenil svet (drinkov)

Gin je základom mnohých miešaných drinkov, ale až kombinácia s tonicom z neho urobila legendu. Takú veľkú, že preslávený gin tonic má dokonca svoj vlastný medzinárodný deň – 19. október. A ako to už pri mnohých veľkých objavoch býva, aj tu písala dejiny náhoda.

Keď medzi britskými kolonizátormi v Indii prepukla epidémia malárie, lekári im odporúčali chinín v toniku ako prevenciu pred zákernou chorobou. Problémom bola horkosť, no na tú vynaliezaví vojaci rýchlo našli riešenie – zriedenie s vodou, cukrom, limetkou a ginom, medzi Britmi mimoriadne populárnym drinkom. Zvyšok je história, a pretože odvtedy prešli stovky rokov, gin tonic sa medzičasom vyšvihol z pomerne neinvenčnej receptúry na jeden z najvariabilnejších drinkov vôbec.