Delenie syrov nie je žiadna jednoduchá zábavka. Môžeme ich totiž zaradiť podľa rôznych vlastností – množstvo tuku, tvrdosť, druh použitého mlieka… A rôzne kombinácie týchto vlastností tvoria ten úžasný zážitok, ktorý na nich tak milujeme.
Potravinový kódex Slovenskej republiky ich delí naozaj podrobne, no predpokladáme, že vy si chcete vychutnávať dobroty a nie študovať paragrafy, preto len zľahka načrtneme jednotlivé kategórie:
Podľa zretia poznáme:
– Čerstvé syry a tvarohy – tieto sú určené na konzumáciu hneď po výrobe.
– Zrejúce syry – tie si vychutnávame až po uplynutí minimálnej doby zretia. Bežne ich môžete nechať dozrieť aj doma v chladničke.
Podľa obsahu tuku sú syry odtučnené (menej ako 10% tuku v sušine), nízkotučné (10-25%), polotučné (25-45%), plnotučné (45-60%) a vysokotučné (60% a viac).
Ďalšia dôležitá vlastnosť syra je druh použitého mlieka. U nás sa bežne stretneme s kravským, ovčím či kozím syrom, no môžete si vychutnať napríklad aj mozarellu zo zubrieho mlieka či nepálsky syr chhurpi z mlieka yaka.
Pre syrového fanúšika začiatočníka je však najjednoduchšie orientovať sa podľa konzistencie:
Mäkké syry, napríklad tvaroh, mascarpone či brie. Mnohé z nich sú skvelý základ nátierok či dezertov, tie slané sa zase skvelo vychutnávajú s niečím chrumkavým – napríklad krekrami.
Polomäkké syry sú maličké Babybel či gran bavarase s modrou plesňou.
Polotvrdé syry, napríklad ovčie syry, gouda či aromatický čedar. Mnohé z týchto syrov sa skvelo roztápajú – preto nájdete čedar v burgroch a goudu v sendvičoch.
Tvrdé syry – ementál či parmigiano reggiano.
Extra tvrdé syry, napríklad grana padano či ovčí pecorino romano. Ľahko sa mrvia a neroztopia sa ani na pizzi.
Čo ovplyvňuje, či sa syr dobre roztopí?
Pri zohrievaní mäkne v syre mliečny tuk a rozpúšťajú sa proteíny. Či sa syr dobre roztopí v sendviči, na pizzi či vo fondue, ovplyvňuje nielen množstvo tuku ale aj množstvo vody či jeho zrelosť – mäkké syry sa topia ľahko, tvrdé sa nemusia roztopiť vôbec.
Ak máte dva rovnako tvrdé syry, ten zrelší sa roztopí ľahšie – enzýmy v ňom rozbíjajú proteín, ktorý drží hmotu syru pokope.
Syry nemusíte len strúhať na cestoviny a ukladať na chlebíčky
„Ako si pripraviť ideálny syrový tanier“ je otázka, ktorú by ste si mali položiť pred oslavou či firemnou párty. Spojiť totiž tie správne arómy a chute nie je vôbec jednoduché. Tu je zopár tipov, ktoré vám to uľahčia:
Syry nechajte prejsť do izbovej teploty. Určite ich neservírujte rovno z chladničky, chlad otupuje chuťové bunky a tlmí pachy. Dajte im jednu až dve hodiny, aby sa aklimatizovali.
Tanier, doštičku alebo tácku, na ktorých budete podávať tento snack, neprepchajte. Nechcete, aby sa syry o seba otierali alebo nechávali pachovú stopu na prílohách.
Výrazné vína párujte s výraznými syrmi, jemné s jemnými. Pri veľmi aromatických syroch odporúčame sladšie vína. Krémové mäkké syry ako napríklad camembert sa skvelo hodia so šumivými mokmi.
Nemusíte minúť veľa peňazí, dôležitý je balans chutí: vyberte niečo s výraznou vôňou – syr s modrou plesňou, napríklad; pridajte niečo krémové – odporúčame vyzretý syr bielou plesňou; nezabudnite na čerstvé syry – kozí alebo ovčí syr skvelo osviežia váš tanier; niečo s výraznou chuťou – hodí sa čedar; a niečo s orechovými tónmi – vyzretá gouda či ementál nikoho neodstrašia.
Prílohy k syrom by mali vyzdvihovať vlastnosti jednotlivých kúskov alebo s nimi kontrastovať. Napríklad ku krémovému mäkkému hermelínu ponúknite chrumkavé krekry, určite majte po ruke nesolené a nepražené orechy, sušené nesladené ovocie a hrozno alebo figy. Veľmi zaujímavým obohatením môžu byť aj rôzne ovocné chutney s výraznými chuťami.
Experimentujte, skúšajte rôzne kombinácie a hlavne – vychutnávajte!