Najlepší slovenský profi hubár

Ing. Erik Valentovič dodáva huby do väčšiny top slovenských reštaurácií. Na Slovensku je pravdepodobne jediný na takejto úrovni profesionality. V Medusa Group zásobuje Mercado.

Je november, vlhko a veterno. S Erikom Valentovičom sme sa stretli na pumpe na kraji Senca. „Pôjdeme tuto kúsok na takú lúku,“ oznamuje nám a sadá do auta. Naozaj ideme iba kúsok za mesto. Lokácia je dostupná verejnosti, pár metrov od cesty. Neďaleko je zastávka autobusu. Nič nenasvedčuje tomu, že sem chodí najlepší slovenský profesionálny hubár zbierať kilá a kilá húb.

„Ideme hľadať hubu, ktorá rastie prevažne na lúkach a na pasienkoch, je to pôvabnica dvojfarebná. Šéfkuchárovi Tomášovi Falbovi  z Mercada sa veľmi páči chuťovo aj vizuálne,“hovorí Erik kým si oblieka mikinu. Z kufra auta vyberá veľký prútený košík a púšťa sa do hľadania.

Jeho pohľad sa okamžite uprie do zeme a rýchlo skenuje okolie. Zbadá prvý čarovný kruh. „Je to miesto, kde je pôda viac vyživovaná,“ vysvetľuje. Čarovný kruh rozoznáte podľa tmavšej trávy, napovie vám, že je tam podhubie. A naozaj – Erik nájde hneď niekoľko plodníc pôvabnice. Sú sfarbené do jemných pastelových odtieňov fialovej a okrovej.

Pýtame sa, ako sa človek stane jeden z mála profesionálnych hubárov a zároveň ten najlepší z nich.

„Vždy sme mali doma neskutočné množstvo húb, sušili sme ich, zavárali… No a raz, mal som asi 22 rokov, sa mi podarilo nájsť smrčkové miesto. To sa niekomu nepodarí celý život. Nazbieral som vtedy asi 7 kíl smrčkov.“

„Sú to vzácne huby?“ pýtame sa.

„Sú veľmi cenené. Rozmýšľal som teda, čo s nimi. Napadol mi Jaro Žídek, lebo je to ikona slovenskej gastronómie. Nevedel som, ako sa k nemu dostať. Priznám sa, nemal som toľko odvahy, aby som prišiel k nemu do reštaurácie. Vyhľadal som si ho na Facebooku, napísal som mu správu, že kto som, čo som. Spomenul som mu smrčky. Čakal som mesiac, dva, tri… Huby som samozrejme medzitým musel predať. Jaro sa ozval asi až po pol roku.“

„A čo vám odpísal?“

„Že je veľmi rád, že som sa mu ozval a že by bol rád, keby som ho navštívil v Albrechte. hneď sme si potykali a povedal mi: „Čau, ja som Jaro. Kde si bol doteraz?“ A tak začalo moje podnikanie,“ hovorí Erik so smiechom.

Debata s ním je často prerušovaná poznámkami o zbere, o prostredí, o hubárstve všeobecne. Vysvetľuje, ako správne zobrať hubu – vytrhnite ju celú a podhubie prikryte lístím alebo trávou – ďalej hovorí o tom, že keď sa staré plodnice v čarovnom kruhu nechajú zhniť, nové dorastajú menej. Zbieraním húb teda pomáhate svojej hubačke v budúcej sezóne.

Naozaj výnimočná hubárska sezóna sa podľa Erika vydarí každé tri-štyri roky. V tom roku sa podľa jeho pozorovaní práve nedarí viniču, pretože ho napádajú hubovité choroby.

Pýtame sa ho, čo by robil, keby nebol hubár. Hovorí, že by ho bavila akákoľvek manuálna práca, ideálne niekde vo výrobe.

Hubačka preňho nekončí, keď je plný kôš. Podľa jeho vlastných slov húb nikdy nie je dosť, ak by sa aj mal otočiť domov pre ďalšie košíky. Keď sa stane, že by nemal objednávky na všetky čerstvé huby – ktoré musí spracovať alebo odoslať do 24 hodín – tak ich nakrája a nasuší alebo pozavára.

Našťastie, s Erikom sme sa stretli práve počas sezóny, čo sa pri rozhovoroch nie vždy podarí: „S vami robím prvýkrát rozhovor aj fotky na ozajstnej hubačke. V minulosti sme museli fotiť uprostred leta, kedy neboli takmer žiadne huby.“

Kačacia paštéta s tymianom, hruškové chutney, domáce nakladané hríby, opečená bagetka