Prečo celý svet neje príborom?

A odkedy vlastne jeme príborom my? Všetko sa to začalo na svadbe pred viac než 1000 rokmi. Byzantská princezná, Maria Argyropoulina, sa v Benátkach vydala za syna tamojšieho dóžu, Giovanniho Orseola. Na hostine vytiahla svoj domáci príbor – zlatú vidličku, a hneď v prvý deň si znepriatelila celý dvor.

Vidlička

Dvojzubý dlhý kovový nástroj podobný klasickej vidličke sme v minulosti používali len na napichovanie a obracanie mäsa nad pahrebou. Jej používanie pri stole pôsobilo preto nanajvýš nevhodne.

Podľa legendy bola reakcia benátskeho duchovenstva na novú panovníčku s luxusnou vidličkou radikálne odmietavá. Boh nás vraj obdaroval dokonalými rukami vhodnými na jedenie a ak si budeme našu porciu vkladať do úst pomocou vidličky, v podstate ho zavrhujeme.

A keď ste sa v 10. storočí snažili ohromiť svojich nových dvoranov, jesť inak než rukami nebol najlepší nápad. Okrem náboženských sporov pôsobilo používanie moderného nástroja, navyše zo zlata, márnivo.

Marii však môžeme byť vďačný za otvorenie témy, ktorej sa neskôr chytili šľachtické dvory po celom Taliansku a opäť vďaka svadbe, aj po Francúzsku. Jedným faux-pas naštartovala vývoj stolovania v celom západnom svete.

Lyžica

Náš prirodzene najstarší jedálenský nástroj. Podľa archeologických objavov sme primitívne formy lyžice používali už v dobe kamennej. Vtedajší človek vzal mušľu či kôru stromu a naberal si jedlo pomocou nich.

V Stredoveku sa už lyžice vyrobené zo vzácnych kovov udomácnili na kráľovských stoloch a keď sa bežný ľud naučil spracovávať cín, mohol užitočnú novinku vyskúšať aj on.

Nôž

Posledný kus v príborníku vynašiel človek v podobnom čase ako lyžicu. Dokazujú to nálezy zaostrených kameňov či dreva z prehistorických dôb, kedy sme ešte neboli schopní spracovávať kov. O tisíce rokov neskôr, v Stredoveku, mal nôž už veľmi širokospektrálne využitie ako nástroj obrany, útoku, staviteľstva a prípravy jedla – bol teda základným prvkom prežitia.

V tom čase pi sebe každý nejaký nosil, a tak ho používal aj pri stole. Jedlo sa s ním dalo ľahko krájať, napichnúť, vložiť do úst a nakoniec s ním bolo možné vyšpárať aj zvyšky spomedzi zubov. To sa priečilo vkusu prvého ministra francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII., kardinála Richelieu.

Práve on spustil proces premeny ostrých nožov na zaoblené, príborové nožíky a dosiahol aj úplný zákaz používania osobných nožov pri stoloch.

Stredovek bol skutočne temný a vidlička k nám prešla dlhou cestou. Ale prečo už dnes všetci nejeme príborom? Ázia bola totiž vždy tak trochu o krok popredu, a tak našla svoj „príbor“ omnoho skôr než Európania.

Jedálenské paličky

Východná verzia našej vidličky vznikla počas najdlhšie vládnucej dynastie v čínskej histórii – Čou, ktorá krajinu viedla takmer 900 rokov. S cieľom vypestovať čo najviac ryže, Číňania klčovali lesy, a tak bolo drevo pre bežného človeka nedostatkovým tovarom.

Ako následok začali kuchári šetriť, takže varili kratšie. Preto surové jedlo krájali na slížiky a malé kúsky, ktoré sa dajú rýchlo orestovať na panvici. Z rovnakého dôvodu nemali ľudia k dispozícii stoly, na ktorých by mohli stolovať, a tak si museli misky s jedlom držať v ruke. Ideálnym riešením boli paličky vyrobené z bambusu, ktoré sa dajú ovládať jednou rukou.

Časom sa ukázali aj ich ďalšie pozitívne vlastnosti – malé kúsky jedla žalúdok ľahšie strávi. Ľahšie sa s nimi najeme zo zdieľaného taniera, čo je bežný spôsob stolovania v Japonsku. Tiež sú omnoho hygienickejšie, pretože s trochou praxe sa vôbec nedotýkajú pier.

Nakoniec, ázijská ideológia harmónie tela a mysle naznačuje, že napichovanie vidličkou a krájanie pri stole je príliš násilné. Jedlo je dar a iba s paličkami bez špicatých koncov si ho môžeme uctiť. A ak je to potrebné, dajú sa stále ľahko nahradiť prstami ruky. Sushi si môžete vziať do rúk aj v trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácii a nikto sa na vás nebude hnevať.

Čím budeme jesť o ďalších 1000 rokov?

V snahe zjednodušiť ľuďom život vznikli aj zaujímavé hybridné príbory, ako táto lydlička prihlásená na patentovom úrade v USA v roku 1970:

Možno už onedlho príde moderná verzia byzantskej Márie a všetci budeme jesť úplne inak. A čo vy – preferujete západný príbor alebo ste si plne zvykli na jedálenské paličky?